Zoe skrytá v izbe načúvala rozhovor šerifa s bratmi Winchesterovcami. "Ďalšia žena?" spýtal sa Sam šerifa. "Ďalšia," zopakovala si sama pre seba Zoe a odstúpila od dverí. "Je čas zastaviť ho!" povedala a rozhliadla sa po malej kúpeľni. Jej pohľad zastavil na okne, ktoré bolo síce trocha malé, ale šanca, že ním prejde bola dobrá. Počula, ako sa rozhovor vo vedľajšej izbe presúva k dverám, šerif bol na odchode. "Tak ide sa na to," pomaly otvorila okno a s trochou námahy ním preliezla von. "Teraz sa musím rýchlo dostať späť k sídlu, kým nebude neskoro. Takže je čas vziať si späť svoju motorku."

Dostala sa nepozorovane na predok hotela a videla, ako šerif odchádza. Vedela, že musí zmiznúť skôr, než ju Winchesterovci opäť nájdu, a tak sa už nezdržiavala a vydala sa smerom k policajnej stanici. Tam totižto bola jej motorka, ktorú jej zhabali policajti potom, ako sa vrátila z lesa, kde sa stretla so Samom a Deanom. "Nič nie je jednoduché, vtedy tam bol démon a teraz policajti," v duchu sa zasmiala a všimla si, že sa dostala už celkom blízko k stanici. Bola si istá, že jej motorku odtiahli na malé oplotené parkovisko, ktoré bolo spojené s policajnou stanicou. Mala šťastie, lebo na okolí nebol nikto, kto by si ju všimol. Po prehliadke zistila, že parkovisko stráži len jeden policajt, ktorý stojí v búdke pri vchode, cez deň uzavretom len závorou. Nebol pre ňu problém preliezť cez plot a dostať sa tak do vnútra, musela si však dať pozor, aby ju nezbadali na kamere, ktorá bola umiestnená nad dverami vedúcimi zo stanice priamo na parkovisko. Už ako preliezala plot, premýšľala, ako sa dostane s motorkou von. Teraz jej však policajné autá stojace na parkovisku vnikli skvelý nápad. Ešte raz si všetko poriadne premyslela a išla nájsť svoju motorku. Tá bola odstavená vzadu, hneď vedľa jedného policajného voza. Bola to Honda Africa, tmavo červenej farby, ktorú si Zoe vybrala na túto prácu. Našťastie kľúče mala pri sebe, a tak zostalo uskutočniť už len jej plán. Podarilo sa jej otvoriť policajné auto bez toho, aby spustila alarm. Naštartovala ho a spustila húkačku. Dúfala, že policajt stojací v búdke zdvihne závoru mysliac si, že nastal poplach a jeho kolegovia potrebujú vyraziť zo stanice. Mala šťastie, lebo spravil presne to, čo čakala. Rýchlo si nasadila prilbu, ktorú mala pripätú na boku sedačky, naštartovala motorku a vyrazila. Zo stanice sa na parkovisko vyhrnuli policajti, ktorý ju už ale nedokázali zadržať. Preletela okolo strážneho, ktorý nechápavo sledoval, čo sa deje. Keď konečne pochopil rýchlo spustil závoru, tým však znemožnil už len odchod svojich kolegov, ktorí chceli Zoe prenasledovať. Jej sa tak bez problémov podarilo zmiznúť z mesta.

Zastavila neďaleko od sídla. Bol to obrovský starý dom, stojaci uprostred lesa. Zoe zosadla s motorky a šla k prednému vchodu. Bola opatrná, lebo tušila, že démon o nej už vie, no nechcela mu vpadnúť rovno do pasce. Stupila na prvý schod a v duchu si pripravovala taktiku útoku. Prvé čo musela spraviť bolo nájsť zbraň, ktorou by nahradila svoju oceľovú dýku stratenú pri prvom útoku démona. Zhlboka sa nadýchla a vošla do vnútra. Zastala vo veľkej sále, v ktorej z pravej aj ľavej strany vystupovali schody na ďalšie poschodie. Zvyšok siene tvoril už len zničený, rokmi ošľahaný nábytok. Potichu sa priblížila k zábradliu a načúvala. Keď sa uistila, že nablízku nepriateľ nie je, vystúpila na druhé poschodie. Vošla do jednej z izieb a hľadala niečo, čo by jej poslúžilo ako zbraň, vtedy si všimla pootvorené dvere vedúce na balkón. "Šťastie ma tak úplne neopustilo," povedala a popri tom vyšla na balkón. Bez rozmýšľania vytrhla jednu týč, ktorá trčala zo zničeného zábradlia. "Super," usmiala sa a v rukách zovrela meter dlhú oceľovú tyč, ktorá sa pre ňu stala dobrou náhradnou zbraňou. Vrátila sa do vnútra a chcela pokračovať v prehľadávaní, v tej chvíli začula kroky prichádzajúce z prízemia. Rozbehla sa dole a posledný schod prešla bez toho, že by si to uvedomila, lebo všetky jej zmysli sa už sústreďovali na to, čo malo prísť. Kroky prichádzali z miestnosti vedľa hlavnej sály. Potichu sa priblížili k dverám a nakukla do vnútra. Jej pohľad spočinul na monštre, ktoré stálo v strede miestnosti. Démon bol otočený chrbtom a zdalo sa, akoby vetril vo vzduchu. Zoe sa rozhodla, zovrela tyč tak pevne, ako to len dokázala a rozbehla sa smerom k démonovi.

Sam s Deanom nastúpili do auta. "Ideme za šerifom, je totiž niečo, čo som sa ho zabudol spýtať a prezretie ďalšieho miesta činu by nám len zabralo čas," povedal Dean a naštartoval. Museli byť rýchli, keď chceli zmiznuté ženy ešte zachrániť, lebo z toho, čo im povedala Zoe vedeli, že nemajú už veľa času. Už parkovali pred stanicou, keď si všimli všeobecný rozruch. Vošli do vnútra a zbadali šerifa, ako pobehuje z jednej miestnosti do druhej a vydáva rozkazy. "Čo sa deje?" spýtal sa Sam šerifa, len čo sa mu ho podarilo na chvíľu zastaviť. "Drzosť, proste si len prišla pre svoju motorku a odišla," vyjachtal zo seba nazlostene šerif. "O čom to sakra hovoríte?" povedal ostro Dean, lebo mu už šerifova neschopnosť začala liezť na nervy. "No tá Katrin, alebo ako sa v skutočnosti volá, len tak prišla na strážené policajné parkovisko, vyvolala rozruch a odišla na motorke, ktorú sme odtiahli z pred hotela potom, ako sme zistili, že patrí jej. Ale ako vidíte nezastavilo ju to a dokonca sa jej podarilo uniesť ďalšiu ženu," povedal šerif, ktorý stále veril, že za únosmi žien je práve Zoe. Ešte podotkol, že má určite nejakého partnera, ktorý jej pomáha a prestal sa im venovať, lebo začal bľabotať nejaké nezmyselné príkazy podriadenému, ktorý šiel náhodne okolo. "Takže motorka," povedal Dean a zamieril von zo stanice. "To je to, čo si sa chcel spýtať šerifa, však?" opýtal sa Sam svojho staršieho brata. "Hej, už dávno ma napadlo, že sa z lesa opäť do hotela dostala dosť rýchlo. A stavím sa, že ju potrebovala aby sa tam mohla vrátiť, len ako zistíme, kam presne šla, na to nemáme čas," zatváril sa skľúčené a smeroval k autu. Chcel už nastúpiť, keď ho Sam chytil za plece. "Toto mestečko sa mi začína fakt páčiť." "A to už prečo?" spýtal sa prekvapený Dean. "Lebo nám všetko padá rovno pred nos," povedal a hlavou naznačil k miestu, na ktoré pozeral. Rovno pred policajnou stanicou stála budova, ktorá mala nad hlavných vchodom veľkými písmenami napísané "ARCHÍV MESTA". "Hej už viem, čo ťa napadlo," povedal Dean a rozbehol sa za svojím mladším bratom, ktorý už vchádzal do budovy. U ženy, ktorá dohliadala na poriadok v archíve si vypýtali mapy, ktoré potrebovali. Sam si totižto spomenul na to, že Zoe vedela, že si démon vybral práve ju. Zistila to vďaka tomu, že sa objavil neďaleko starého sídla jej rodiny. Takže jediné, čo potrebovali, bolo nájsť presné umiestnenie sídla na starých mapách a dúfať, že práve tam nájdu Zoe a stratené ženy. Našli ho a zistili, že dostať sa tam im zaberie len nejakú polhodinu cesty autom. Vrátili mapy a vyrazili na cestu. Zoe mala pred nimi náskok, no aj tak sa do sídla asi ešte nedostala, takže mali nádej, že prídu práve včas, hoci trocha neskôr než ona.

Dean si pohmkával jednu zo svojich obľúbených pesničiek a Sam začal niečo hľadať v notebooku. Dean si všimol, ako jeho mladší brat uprene hľadí do počítača. "Našiel si niečo zaujímavé," spýtal sa a popri tom sa sprisahanecky usmial. "Áno..., teda nie, vlastne áno, ale nie v tom zmysle, ako si ty myslíš Dean," povedal Sam a zamračil sa naňho. "Vieš," pokračoval Sam. "Znova som začal prehľadávať staré legendy, či nenájdem niečo o tom démonovi, keďže vďaka Zoe vieme o ňom viac. A, no podarilo sa mi to, ale to čo som zistil nie je najlepšia správa dňa. Takže meno, pod ktorým nám ho predstavila Zoe je len jedno z mnohých, podľa toho, čo tu však čítam, bol v legendách najčastejšie pomenovaný LARGO, čo je v latinčine a po našom to znamená LOVEC. Tak isto nie je nikde presne napísané to, ako vyzeral, lebo vždy keď sa vydal na lov zmenil podobu. A podľa toho, čo sa píše ďalej viem, prečo nebolo o ňom nič v otcovom denníku. Podľa jednej legendy sa totižto tento Largo zameriava len na svoju korisť a tou sú práve strážcovia Pekelnej brány. Vždy si nájde spôsob, ako ich vylákať a potom zabiť. Nič iné tohto démona nezaujíma. Preto teda o ňom žiadni lovci nevedia, lebo sa s ním proste nemali prečo stretnúť. Pre nás to bola len náhoda, alebo možno chyba démona, že do toho zaplietol tie nevinné ženy," povedal Sam a pokračoval v prieskume. "Dobre teda, ale keď sme sa s ním už stretli, či už len vďaka náhode alebo nie, ako sa dá zabiť?" zaujímalo Deana. "To je tá najhoršia časť, on sa totižto nedá zabiť. Teda, nie tak ako iný démoni. A to je to, čo sa mi nepáči. Podľa poslednej legendy, ktorú sa mi podarilo nájsť sa dá poslať tento démon do pekla len jedným spôsobom. Podarí sa to len, keď je bodnutý priamo do srdca oceľovou zbraňou." "Ach, Sammy, robíme túto prácu už tak dlho a ty mi povieš, že to je zložitý spôsob, ako zabiť démona. Veď takto sme ich už poslali späť do pekla pekné hromady. Nemyslíš?" pozrel Dean na brata a zasmial sa. "Hej, keby si ma nechal dohovoriť, tak by si sa nerobil taký múdry," nedal sa Sam. "Je tu totižto jeden dosť nepekný chyták. Tá oceľová zbraň musí byť namočená do krvi a to nie do hocakej, ale do krvi Strážcu, ktorý sa stal Largosovov korisťou," keď videl, že to na Deana zapôsobilo, pokračoval. "A to nie je všetko, tá krv Strážcu musí pretiecť násilím. Už chápeš, čo to znamená?" spýtal sa Sam. "Hej, musíme pridať," povedal Dean a dupol na plyn.

Prešlo pár minút a zastali autom kúsok od sídla. Hneď si všimli motorku zaparkovanú neďaleko. Sam vystúpil z auta a vydýchol si, aspoň toto im vyšlo. Teraz si už boli istí, že Zoe a zmiznuté ženy budú niekde tu, no museli byť v strehu, lebo sa tu určite nachádzal aj Lovec. Výkrik, ktorý odrazu vyšiel z domu, ich prinútil rozbehnúť sa dovnútra. Zastali vo dverách a bez dychu sledovali scénu, ktorá sa pred nimi odohrávala. Najprv si všimli izbu, ktorá bola úplne zdemolovaná. Nábytok rozbitý na drobné kúsky, diery v podlahe a v stenách, všetko naznačovalo, že sa tam odohral zúrivý boj. No nebola to izba, ktorá ich tak ohromila, ale tvor, ktorý stál v jej strede a upieral na nich zrak. Nedalo sa to nazvať ani len démonom, skôr to bolo nejaké monštrum, ktoré bolo mohutné ako medveď až na to, že to malo niečo z ľudských a zároveň plazích čŕt, lebo hoci hlava pripomínala ľudskú, namiesto kože bola posiata šupinami rovnako ako celé monumentálne telo. Obrovské "ruky" zakončené mohutnými pazúrmi mal démon spustené pri tele. Až teraz si bratia všimli, že má celé telo posiate mnohými ranami, ktoré silno krvácali, no aj tak bolo poznať, že to démonovi nevadí. Odrazu sa im otočil chrbtom, akoby mu bolo jedno, že sú tam a zamieril k jednej z stien. Vtedy si všimli to, prečo sa vlastne rozbehli do vnútra. Pri stene, ku ktorej sa práve blížil démon bola Zoe. Videli, ako sa snaží odstrániť predmet, ktorý jej bránil v pohybe. Bola to tá oceľová tyč, ktorú si vzala ako zbraň, no teraz sa pokúšala vytrhnúť si ju z ruky.

Sam s Deanom však vedeli, že sa jej to nepodarí skôr, než k nej príde démon, lebo tyč, ktorú mala zapichnutú kúsok nad lakťom jej prechádzala skrz a z druhej strany bola zabodnutá v stene. Museli teda jednať, obidvaja namierili zbraňami, ktoré mali už pripravené a začali strieľať. Zdalo sa, že to zabralo, lebo démon zastal a otočil sa späť k nim. Roztvoril ústa, a tak ukázal bratom obrovské tesáky, zareval tak mohutne, že zo stropu popadali kusy plafónu. Sam s Deanom chceli opäť začať strieľať, démon však skočil a tým jediným skokom zmizol cez okno von. Dean sa rozbehol k oknu, ale keď tam dobehol démon, bol preč. "Ten bastard zdrhol," povedal sklamane a šiel za Samom. Ten už bol pri Zoe a snažil sa jej pomôcť. "Fajn Zoe, potrebujem aby si sa posunula ešte viac od steny. Dean strelíš do steny, ale tak aby to bolo čo najbližšie k tyči, tak ju uvoľníme a budeme ju môcť Zoe vytiahnuť z tej kratšej strany. Dobre?" pozrel na Zoe. Prikývla a posunula sa ďalej od steny. Cítila, ako sa vrátila bolesť, ale aj tak posúvala ruku ďalej, keď už to nevydržala zastala. "Viac to nejde, dúfam, že to stačí," povedala a pozrela na Deana, ktorý už mieril na stenu. Prikývol a vystrelil, len čo guľka zasiahla stenu, tyč sa uvoľnila. Sam zachytila padajúcu Zoe. "Fajn už ju len vytiahneme," povedal a chytil tyč za koniec. "Pripravená?" "Ani nie, ale chodiť s oceľovou tyčou v ruke by nebolo asi veľmi zaujímavé," zažartovala. Sam kývol Deanovi. Ten Zoe chytil zozadu, aby ju tak spevnil. Sam pevnejšie chytil tyč a trhol. Pomaly prešla rukou až nakoniec. Pocítila tlak, ktorý jej prešiel rukou, zovrela päsť a cítila, ako jej krv steká do zovretej dlane. Sam jej kusom látky, ktorý si vytrhol z košele zaväzoval ruku, aby zabránil ďalšiemu krvácaniu. "Ďakujem, obidvom," povedala a vzala zo zeme tyč, ktorú tam Sam hodil. Tá bola teraz z jednej polky celá od jej krvi. "Takže už nič také, ako je to môj boj, odíďte, a tak ďalej," zabŕdol Dean. "Hej, nemyslela som to v zlom. Ide len o to, že vy dvaja toho démona aj tak nezastavíte. Proste sa to nedá, teda nedalo," nebadane zovrela tyč. "O áno, bola to len náhoda, alebo si sa nechala naschvál napichnúť ako roštenka?" nedal sa Dean. "Ako to myslíš?" odpovedala otázkou Zoe. Tento krát Sam predbehol brata. "Už vieme, že tohto démona je možné zabiť len pomocou krvi odňatej strážcovi násilím, preto nás to zaujíma." "Vlastne dúfala som, že sa niečo takéto stane. Nepozerajte tak na mňa, viete, že to je jediná možnosť, ako ho zabiť. Nie že by bolo príjemné mať dieru v ruke, ale ináč to nešlo, takto je aspoň nádej. Tie ženy určite ešte žijú a už asi aj viem, kde ich drží, vlastne malo ma hneď napadnúť, že bude tam. Takže prepáčte, ale musím niečo spraviť," dohovorila a otočila sa, že vyjde z miestnosti. "Si ranená a on je príliš silný, zabije ťa. Dovoľ nám pomôcť ti. Viem, že ho naše zbrane nezabijú, ale sama si videla, že ho spomalia, a to nám môže pomôcť," povedal Sam a postavil sa pred ňu. "Nemôžem to od vás žiadať, ako vravíš, je príliš silný." "Veď my ti nekážeme, aby si nás žiadala proste ideme a je," rozhodol Dean. Zoe prikývla a naznačila im, aby šli za ňou.

Vyšli z domu na zadnú záhradu a mierili k padacím dverám, ktoré viedli k starej vinnej pivnici. Dvere boli vytrhnuté z pántov a rozdrvené na zemi. "OK, nájdeme toho bastarda a pošleme ho tam odkiaľ prišiel," povedal Dean a stúpil na prvý schod dole. "Počkajte, ešte niečo. Nezabudnite, že sa tento démon dokáže zmeniť, a to na hocičo a hocikoho," povedala Zoe, prešla okolo Deana a zmizla v tme na schodoch. Oni ju nasledovali. Pred nimi sa tiahla dlhá chodba, na ktorej ešte sem-tam blikalo staré svetlo. Pivnica sa tiahla pod celým sídlom, takže bola dosť veľká. Skladala sa z dlhej chodby preplnenej sudmi na víno a veľkou miestnosťou, kde sa skladovali najväčšie sudy. Skupina mierila práve k tej miestnosti, lebo Zoe dúfala, že zmiznuté ženy budú práve tam. Len čo vošli dnu, sa jej to potvrdilo. V strede miestnosti ležala nehybne jedna žena. Zoe s Deanom zastali pri dverách a Sam jej šiel hneď pomôcť. Otočil ju tak, aby jej videl na tvár. "To je pani Kameronová, zmizla ako prvá," povedal Sam. Trocha sa zamrvila a otvorila oči. "Ste v poriadku? Poďte, pomôžem vám," povedal a chytil ju za ruku. Dean chcel ísť za ním, no Zoe ho zastavila. "Počkaj, niečo sa mi tu nezdá," začala miestnosť skúmať pohľadom, až zastavila na jednom z veľkých sudov. "Prečo by bola len jedna a nespútaná v strede miestnosti. Možno....," odrazu sa jej rozšírili oči a skríkla. "Sam pozor je to...!" nestihla však dokončiť vetu, lebo namiesto ženy, ktorej sa snažil pomôcť Sam tam bol démon, ktorý teraz zvieral Samov krk. "Sammy! Pusti môjho brata, ty prerastený šupináč," skríkol Dean a namieril zbraň priamo na démona. Ten však nečakal a otočil Sama tak, aby sa kryl pred zbraňou. Zovrel ruku ešte pevnejšie a Samovi pomaly dochádzal dych. "Tak čo vlastne chceš?" skríkla Zoe. "Chcem teba. Stačí, keď odložíš svoju zbraň a pôjdeš ku mne. Potom ho pustím," povedal démon hlasom, ktorý pripomínal ľudský, no zároveň v ňom bolo akési zvieracie vrčanie. Keď videl, že neposlúchla zovrel Samov krk ešte pevnejšie. Ten sa snažil vymaniť, ale démon bol príliš silný. Dean spravil krok dopredu, ale po ďalšej ukážke démonovej presily pomocou toho, že zatrepal so Samom, zostal zase nehybne stáť. Zoe sa rozhodla, pozrela na Deana a pohľadom na jeho zbraň a démona mu naznačila svoj plán. Dean prikývol, že pochopil a pripravil sa. Hodila na zem tyč, ale tak, aby sa skotúľala čo najbližšie k Deanovi a šla k démonovi. Len čo bola dosť blízko, démon trhol rukou a odhodil Sama na bok. Ten narazil do steny, klesol k zemi a zostal bez pohybu ležať. Dean mal sto chutí rozbehnúť sa za ním, no musel najprv so Zoe uskutočniť ich plán. Zoe uskočila pred démonovým zovretím, a tak dala príležitosť Deanovi. Ten do neho dvakrát strelil, rýchlo schytil tyč a hodil ju Zoe. Podarilo sa jej ju zachytiť v poslednej chvíli, lebo démon začal útočiť. Dean videl, že to má Zoe zatiaľ ako tak pod kontrolou, a tak sa rozbehol za Samom.

Ten sa už prebral a opieral sa o stenu, po čele mu stekal prameň krvi. "Sammy, si v poriadku?" "Hej a nehovor mi Sammy." Dean si obzrel jeho zranenie. "Je to len škrabanec," zaryl do Sama. "Ja viem, génius, veď som ti povedal, že mi nič nie je." Zoe útočila na démona, ktorému po tele zostávalo stále viac otvorených rán, spôsobených oceľovou tyčou, z ktorej kvapkala Zoina krv, krv strážcu. Dean pomohol Samovi stať. "Mali by sme jej pomôcť," povedal Sam a zdvihol zo zeme svoju zbraň, ktorá mu odletela z ruky potom, ako ho chytil démon. "Hej, je čas vrátiť ho domov," povedal a usmial sa. Zoe začala spomaľovať v útoku, lebo slabla a zranenú ruku si už pomaly necítila. Bolesť v nej zapríčinila, že sa démonovi podarilo dostať dosť k blízko k nej a odhodiť ju nabok. Zoe dopadla na zem a tyč sa skotúľala kúsok od nej. Démon sa rozbehol k nej s túžbou roztrhať ju na kusy. Zazneli výstrely, Sam s Deanom strieľali démonovi do chrbta. Démon sa začal nahýnať a padať na Zoe. Tá keď videla, že ho guľky zase spomalili, využila príležitosť a vzala do rúk opäť tyč. Ako tak ležala na zemi, dala si ju pred seba, lebo videla, že démon najskôr dopadne priamo na ňu. Posledné, čo zbadala bolo obludné telo, letiace na ňu a potom sa už len sústredila na to, aby tyč trafila priamo srdce. Mala totižto len jednu príležitosť. Pocítila bolesť, ktorá ňou prešla, keď na ňu dopadol démon a cítila jeho odporný dych na svojom krku. Chcel zdvihnúť ruku a zasadiť jej posledný úder, no odrazu ním myklo, to Zoe zaryla skrvavenú tyč ešte hlbšie do jeho tela. "Vráť sa späť a odkáž svojmu pánovi, že brána zostane zavretá," povedala a z posledných síl prepichla démonove telo. Ten sa napol a posledný krát zreval ako zranené zviera, ktoré si uvedomilo, že prišla jeho posledná hodina, potom už zostal nehybne ležať na Zoe. Sam s Deanom dobehli k nim a podarilo sa im démona odvaliť z nej. "Si v poriadku?" spýtal sa jej Sam popri tom, ako ju zdvíhal zo zeme. "No, pravdu povediac, bolo mi už aj lepšie. Myslím, že prepichnutá ruka a rozpučenie obrovským démonom na jeden deň úplne stačí," povedala a začala sa z chuti smiať. "Toto dievča sa mi páči," povedal Dean a pridal sa k nej. Odrazu to pri nich zapraskalo a démonovo telo zhorelo v plameňoch. "Dúfam, že ho jeho sklamaný pán v pekle patrične privíta," povedala a kopla do hromady popola, ktorý tam zostal. "Démona sme zabili, ale ženy sme ešte stále nenašli," povedal Sam a obzeral sa po miestnosti. Zoe pozrela na jeden z veľkých sudov, ktoré stáli v miestnosti a podišla k nemu. Zohla sa a skúmala krvavú škvrnu na zemi. Krv bola aj na veku suda. "Chalani, poďte mi pomôcť." Podišli k nej a pomohli jej otvoriť sud. V sude boli všetky unesené ženy. Opatrne ich vytiahli von a zistili, že okrem toho, že sú v bezvedomí s pár odreninami, im nič nie je. Vyniesli ich z pivnice a Sam zavolal sanitku.

Sam s Deanom prišli k Zoe. "Budeš v poriadku?" spýtal sa Sam a popri tom jej pozrel na ruku. "Ale hej, nejako to zvládnem. Dostala som dobrú prvú pomoc." Pozrela na nich. "Tak, je čas ísť," povedala a vykročila k miestu, kde nechala svoju motorku. "Hej, počkaj! Nemôžeš predsa len tak odísť," povedal Sam prekvapene. "No viete..., ja nie som veľmi na lúčenie. A toto je dosť malé mesto, takže sa stavím, že sem so sanitkou prifrčí aj šerif a ten si zaumienil, že ma strčí do basy. Som vám veľmi vďačná. Najprv ste mi zachránili život a potom ste mi pomohli zabiť toho bastarda. Verte mi, ja nezabúdam komu som dlžníkom a potom, načo sa vlastne lúčiť, veď sa ešte stretneme." "Hovoríš to, akoby si bola o tom presvedčená," povedal Dean. "Presvedčená? Vlastne áno, každého lovca totižto skôr, či neskôr nejaký démon dovedie až k bráne a na vás si jeden obzvlášť brúsi zuby." "Vieš niečo, čo my nie. A prečo by nás mal doviesť až k bráne?" spýtal sa Sam. "Prečo? To netuším, no ako som povedala, budem tam a svoj dlh splatím," usmiala sa a dala sa znova na odchod. Sam s Deanom šli za ňou až k motorke. Nasadla, no ešte predtým, než odišla, ju znova zadržal Sam. "Ako....si môžeš byť taká istá, že sa tam dostaneme?" "Proste to tak je," povedala a tajomne na neho žmurkla. Chcel niečo namietať, no ona ho pohybom ruky umlčala. "Ešte niečo chalani. Dajte na seba pozor," nasadila si prilbu a naštartovala, ešte im rukou kývla na rozlúčku a odišla. Zdalo sa, že zranenie jej nerobí žiadny problém riadiť motorku. Chvíľu ju sledovali a potom Dean chytil Sama okolo krku a so smiechom dodal. "Tak poď Romeo." "Romeo? Hej ako si to myslel?" spýtal sa Sam, ale odpoveď nedostal, lebo Dean šiel už späť k ženám. Chcel pokračovať v rozhovore, no všimol si, že ženy sa začali preberať, a tak to nechal tak. Zistili, že ani jedna z unesených netuší, čo bol ich únosca zač. Povedali, že ho nevideli, lebo každú napadol nečakane a potom boli už len zavreté v sude a väčšinou kvôli nedostatku jedla a vody v bezvedomí. Sam s Deanom im povedali čo sa stalo, teda trocha to upravili a potom už len počkali na príchod sanitky. Zoe mala pravdu, lebo sanitku sprevádzala eskorta policajných vozov. Šerifovi povedali, že páchatelia ušli. Ten hneď rozmiestnil mužov a pustil sa do pátrania, ďalej si už Sama s Deanom nevšímal. "Je čas aby sme sa vyparili aj my," povedal Dean a zamieril k autu. Keď už nastúpili, Samovi to nedalo a otočil sa na brata s otázkou. "Jedno mi nedáva zmysel. Prečo som mal o nej víziu, keď nemala nič spoločné so Žlto-okým démonom?" "Tak to netuším Sam, ale možno predsa nejde vždy len o toho démona. Možno sme jej proste mali pomôcť. Vieš ako v nejakom filme, zachrániť niekoho pre dobro veľkej veci. Tie tvoje vízie. Páni, si niečo ako Spiderman, zachraňuješ ľudí, a tak. Len nezabúdaj, tak ako povedali Spidermanovi, s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť," povedal Dean a z chute sa zasmial. "Cituješ Spidermana, robiš si zo mňa srandu?" nadhodil Sam a už bez ďalších dotazov sa otočil k oknu. Vedel, že nateraz jeho brat rozhovor ukončil. "Tak baby, je čas vyraziť ďalej," prihovoril sa svojmu autu, pustil hudbu a dupol na plyn.