Zastavili na malom parkovisku pred hotelom. "Je čas kúpiť niečo na zahryznutie," vyhlásil Dean, len čo si všimol obchod oproti hotela. "Sam choď do izby, ja idem niečo kúpiť." Sam súhlasil, lebo aj on už pocítil, že potrebuje niečo, s čím si dodá trocha energie. Ešte okríkol Deana nech nezabudne na kávu a zamieril k izbe. Dean mal opäť plné ruky, ale aj tak sa mu podarilo otvoriť dvere na izbe. "Sam, nesiem ti tú kávu a...,"odrazu zostal stáť ako obarený. "Pod ďalej a zavri za sebou dvere, Katrin nám prišla niečo vysvetliť," povedal Sam svojmu bratovi v rýchlosti a otočil sa späť k nečakanému hosťovi. Sedela na posteli a usmievala sa na prichodiaceho Deana. Ten nechápavo odložil nákup na stôl a podišiel k bratovi. "Mala by som asi začať ja. Pravda je taká, že by som tu teraz nebola, keby som si neuvedomila kto naozaj ste." "Ako to presne myslíš?" spýtal sa Sam. "Viem, že sa v skutočnosti voláte Sam a Dean Winchesterovci a že nie ste detektívi, ako to tvrdíte po celom meste." "Zaujímavo vymyslený príbeh. A o tebe vieme, že ťa hľadá polícia, takže by sme ťa mali jednoducho zatknúť a odovzdať do ich rúk," podotkol Dean. "Myslím si, že to nespravíte, lebo by ich určite zaujímalo, prečo sa vydávate za detektívov. Nemám pravdu?" povedala a ďalej sa usmievala. "Máš na to nejaké dôkazy?" spýtal sa jej Dean a sadol si do kresla, ktoré stálo v rohu izby. "Ja nie, ale šerif si ich určite rýchlo nájde. Ale nechcem aby k tomu došlo, stačí keď si ma len vypočujete a dáte mi šancu vysvetliť všetko, čo sa doteraz stalo." Sam s Deanom chvíľu rozmýšľali a potom prikývli na súhlas. Katrin sa trocha nadýchla, akoby chcela nabrať dych pred svojím rozprávaním a začala. "Od šerifa viete, že žiadna Katrin Hamiltonová s mojím popisom neexistuje a ja nemám prečo nesúhlasiť. V skutočnosti sa totižto volám Zoe. V ten deň, keď sme sa stretli som mala iné starosti, a tak som si vás poriadne neprezrela, keby som to bola spravila, nestrácali by sme teraz drahocenný čas." "A odkiaľ máš teda to tvrdenie, že nie sme tí, za ktorých sa vydávame?" spýtal sa Sam. "Nie odkiaľ, ale od koho. Pred pár rokmi som sa stretla s niekým, koho obidvaja veľmi dobre poznáte. Keď mám povedať pravdu, v jednom ste si s ním podobný, a to, že ste rovnako tvrdohlaví." Zoe to nemusela ani vysloviť, bratia presne vedeli o koho sa jedná, ale aj tak obidvaja mlčali a čakali, čo bude ďalej, vlastne ju len nechali potvrdiť to, čo vedeli, alebo presne, v čo dúfali. "Vedela som, že stačí málo a zistíte o kom hovorím. Uhádli ste, bol to váš otec," povedala, lebo si bola istá, že už vedia o kom im hovorí. "Ako a kde si sa s ním stretla?" spýtal sa Dean. "Á, takže už som mnou súhlasíte, že nie ste tí, za ktorých sa vydávate." Deana zarazilo, uvedomil si, že sa sám prezradil, no keď chcel na to rýchlo niečo odvrknúť Sam ho zastavil. "Už je to jedno Dean, či je s nami alebo proti nám, vie všetko, tak načo sa ďalej pretvarovať. No teraz chcem vedieť jedno, kto v skutočnosti si a kde si spoznala nášho otca?" povedal a pozrel na ňu. "Začnem tým, kto som," povedala a postavila sa, vtedy si bratia všimli rany, ktoré mala na rukách, vyzerali akoby ich spôsobilo nejaké zviera, no oni presne vedeli, kde a ako sa jej to stalo. To teda už naisto potvrdzovalo, že tá ďalšia krv v izbe bola jej, no aj napriek tomu si nemohli byť istý, či je s nimi alebo proti nim. Mohli zatiaľ spraviť len jedno, vypočuť si ju. "Si v poriadku?" spýtal sa Sam ešte predtým, než začala znova rozprávať. "Ale hej, je to len pár tržných rán, tie mi neublížia. Tak budem pokračovať," povedala a podišla k oknu.

"Začnem tým, že pochádzam z veľmi starého rodu, ktorého potomkovia už po stáročia ochraňujú najväčšie tajomstvo sveta. Pred mnohými rokmi to bolo na Zemi iné, existovala totižto dohoda, ktorá dovoľovala démonom chodiť po svete, ale pod prísľubom, že sa budú vyhýbať ľuďom, ktorí o nich nevedeli a že nebudú robiť problémy. Mnohým démonom to vyhovovalo, no našli sa aj taký, ktorí stále túžili po krvi a preto existovali na svete lovci - ľudia, ktorí takýchto démonom zaháňali späť do pekla. Medzi tých ľudí patril aj jeden muž, ktorý upísal seba a celý svoj rod na cestu lovcov. Tak to bolo aspoň do doby, kým neprišlo k najhoršiemu. V pekle sa prebudil Tempus, jeden z najstarších démonom, ktorý túžil zničiť svet a z ľudí, ktorí by prežili si chcel spraviť otrokov. Začínalo to častejšími bojmi medzi lovcami a démonmi a pomaly narastajúcim zlom zo strany Tempusa. Ten bol skrytý v pekle a na svet zatiaľ posielal len tých, ktorý sa pridali na jeho stranu. Ten neznámy muž preto zvolal všetkých lovcov a rozhodol sa zastaviť skazu, ktorá mala prísť. Lovci totižto vedeli, že sa Tempus chystá na svet aj so svojou armádou, keby sa mu to podarilo bolo by všetko stratené. Preto sa všetci lovci dohodli na jedinom správnom východisku z tej situácie. Rozhodli sa uzatvoriť Bránu pekla, a tak zabrániť Tempusovi aby sa dostal na svet. Najväčší boj sa odohral práve na mieste, kde sa nachádzala brána. Zo začiatku sa šťastie prikláňalo na stranu démonov, no lovci boli silnejší a rýchlejší než si Tempus myslel a podarilo sa im zahnať všetkých jeho démonov a uzavrieť bránu. Opäť tam bol ten neznámy muž, ktorý uzavretú Bránu pekla zapečatil a pred ňou, spolu s ďalšími lovcami, zložil prísahu, že pokiaľ budú žiť ony, alebo niekto z ich potomkov zostane brána zatvorená. Je však ešte mnoho iných spôsobov ako sa démoni dostávajú na svet, no jedno vieme naisto, starí a silní démoni ako Tempus môžu prejsť len cez bránu a to je naše šťastie, lebo hoci sa pokúšajú ju znova otvoriť sú vždy zastavení strážcami brány, potomkami tých lovcov, ktorí v ten osudný deň prežili. A prečo som vám to všetko prezradila? Preto, aby ste lepšie pochopili kto som a prečo som tu. Totižto ten neznámy lovec, ktorý ako prvý zložil prísahu pred bránou bol môj predok, a tak som sa ja z povinnosti, ktorú mám k svojmu predkovi a k rodu, stala ďalším strážcom Brány pekla," trocha sa pozastavila a pokračovala ďalej. "Teraz vám môžem odpovedať na vašu prvú otázku, kde som spoznala vášho otca. Bol totižto jeden z mnohých lovcov - začiatočníkov, ktorý nás vyhľadal, lebo od starších lovcov vedel, že iba my Strážcovia mu môžeme zodpovedať všetko o zničení rôznych démonov. Vtedy som sa s ním stretla a hoci som bola len dieťa, pripravujúce sa na svoju úlohu Strážcu, cítila som autoritu, silu a odhodlanosť, ktorá z neho vyžarovala. Stal sa dobrým priateľom môjho otca a dosť často sa s ním rozprával. Pamätám si, ako som sa zúčastnila raz jednej ich debaty. Vtedy mi povedal, že on má synov v podobnom veku ako som bola ja a dokonca mi ukázal vašu spoločnú fotku a trocha mi o vás porozprával, to mi pomohlo k tomu aby som vás spoznala, no nebola som si istá, a tak som vás musela chvíľu pozorovať." "Sledovala si nás?" vyhŕkol Dean. Zoe prikývla a sadla si späť na posteľ. "Aha a ako si teda prišla nakoniec na to, že sme to my?" zaujímalo Sama. "Už som to povedala, ste dosť podobní svojmu otcovi," záhadne sa usmiala a zostala ticho. "Viem," pokračovala. "Teraz môžete, ale aj nemusíte uveriť vo všetko, čo som vám porozprávala. Bohužiaľ v tejto chvíli vám nemôžem dokázať, že som Strážca brány, a že vôbec nejaká brána existuje, ale môžem vás pomocou jednej veci uistiť, že som poznala vášho otca," rukou si siahla ku krku a spod trička si vytiahla retiazku, na ktorej bol prívesok z dreva v tvare akéhosi symbolu. Sam s Deanom spozorneli. "Viem, že ste ho spoznali, veď ako by aj nie, je to vaša práca. Viem to, lebo keď mi ho váš otec dával povedal, že ste mu ho darovali spoločne, že ste ho spravili na jeho ochranu. To presne vyjadruje ten symbol, ochranu pred zlom, však?" spýtala sa a zahľadela sa na prívesok. Bratia mlčali, a tak pokračovala. "Mala som dvanásť, keď šli spolu na lov, môj a váš otec. Ten môj sa však už nevrátil. Po pohrebe pristúpil váš otec ku mne a daroval mi prívesok. Povedal, že vy by ste s tým súhlasili. Odvtedy ho nosím, lebo verím, že jeho sila je skutočná" opäť sa zahľadela na prívesok, no zostala ticho a pozrela na Sama a Deana, zdalo sa, že čaká na ich reakciu. Sam s Deanom mlčali, no vedeli, alebo aspoň tušili, že čo vraví je pravda. Obidvaja si totižto pamätali ako im otec povedal, že ho stratil. Vedeli, že bolo preňho ľahšie povedať toto, ako to, že ho niekomu daroval. Určite si myslel, že to bol nejaký prejav slabosti a nechcel aby o tom jeho synovia vedeli. A potom, boli si istí, že by otec nikoho nepustil k sebe tak blízko, aby mal šancu ukradnúť mu ten prívesok a pochybovali, že by chcel nejaký démon pomocou prívesku, stratenému už dlhé roky, teraz zosnovať nejakú pascu na nich. "Tak čo, veríte mi aspoň v tomto?" spýtala sa Zoe, ktorá už nemohla vydržať ich mlčanie. Bratia prikývli na súhlas, veď komu inému ako otcovi mohli veriť a ona im dala jasný dôkaz, že sa s ním poznala. Historka o Strážcoch sa nedala však tak ľahko dokázať a Zoe to vedela, musela im však vyrozprávať všetko o tom kto je, aby mohla vysvetliť prečo je tu a čo je zač démon, ktorý unáša nevinné ženy.

"Tak, keďže už viete o mne všetko, môžem dokončiť svoje rozprávanie a dostať sa k tomu, prečo som vlastne tu. Vy ste tu preto, lebo chcete nájsť tie stratené ženy a podľa toho, čo ste našli v ich domoch ste si už istí, že sa jedná o démona, čo vám ja môžem potvrdiť," povedala Zoe a nespúšťala pohľad z bratov. "Takže ty si nás ozaj špehovala, ale ako vieš, čo sme objavili v ich domoch, veď vnútri si nebola, určite by sme si ťa boli všimli?" spýtal sa Sam, ktorý sa začal pomaly prechádzať po izbe. "Hej špehovala som vás, ale o tom, čo je v izbách som vedela skôr než vy, dokonca som to vedela skôr než polícia," povedala a pohľadom teraz sledovala Sama, prechádzajúceho z jedného konca izby na druhý. "Ako som to mohla vedieť?" položila otázku sama sebe, lebo zbadala Deanov spýtavý pohľad. "Vedela som to, lebo ten odkaz, čo sa našiel v izbách bol pre mňa." "Pre teba?" spýtali sa Sam s Deanom naraz. "Áno, pre mňa. Je to totižto symbol, ktorý sa začal objavovať rok po uzatvorení brány a znamená len jedno. Výzvu pre Strážcu. Výzvu, ktorú žiadny Strážca nemôže odmietnuť, lebo zomrú nevinní a v tomto prípade sú to tie dve unesené ženy. Totižto je ešte veľa starších démonov na čele s Tempusom, ktorí sa chcú dostať na svet, a tak ako som už spomenula, to oni môžu učiniť len cez bránu, ktorú však strážime my. No aj tak si našli spôsob ako útočiť na Strážcov aj zo samotného pekla, a to pomocou Baldora, jedného zo silnejších démonov, ktorý má len jedno poslanie, a to je zabiť každého Strážcu a otvoriť bránu. Jeho taktika je jednoduchá, síce neviem akým spôsobom, ale vyberie si jedného z nás, a vyzve ho pomocou toho symbolu. A o to ide, teraz si vybral mňa, stala som sa jeho korisťou a je len na mne, či ňou zostanem a nechám sa zabiť, alebo zabijem jeho, čo by bolo pre mňa asi lepšie" dohovorila a trocha skľúčene sa usmiala. "Ale ako si zistila, že si vybral teba?" spýtal sa Sam. "Jednoducho, toto je mesto, ktoré sa nachádza neďaleko starého sídla mojich predkov, a tak bolo zrejmé, že som ďalšia." "Ako to myslíš ďalšia?" opäť sa dožadoval odpovede Sam. "Podarilo sa mu totižto zabiť už dvoch Strážcov, ktorí mu nedokázali odporovať, lebo ako som už povedala, je o dosť silnejší než obyčajní démoni. Preto je čas zastaviť ho a o to som sa pokúšala v čase, keď sme sa stretli prvýkrát. Nastražil mi pascu, no podarilo sa mi ujsť. To kvôli čomu som však riskovala zostalo tam." "Hovoríš o tých ženách, takže sú ešte nažive?" konečne sa zapojil do rozhovoru Dean. "Áno sú nažive a nič im nehrozí pokiaľ má Baldor stále šancu, že ma opäť dostane do pasce." "Ale prečo ťa teda napadol v izbe, prečo nečakal opäť na tvoj pokus zachrániť tie ženy?" pokračoval vo svojich otázkach Dean. "To netuším, neviem čo ho dohnalo k tomu aby prišiel do mesta a riskoval, že ho niekto zbadá. Teraz si však uvedomujem, že jeho chyba sa mohla stať mojim víťazstvom, lebo keby som ho vtedy sledovala mohla som vidieť, že necháva svoje zajatkyne samé a mohla som ich od tade dostať. Ja som však namiesto toho sledovala vás, lebo som si chcela potvrdiť kto ste. Keď som sa uistila o vašej totožnosti vrátila som sa do hotela a chcela som na vás počkať, no to sa potom už nedalo, lebo sa tam objavil on a keďže som nemohla pripustiť aby ho niekto videl, alebo aby niekomu ublížil vylákala som ho späť do lesa a tam sa mi opäť podarilo zbaviť sa ho, no a teraz som tu." "A čo chceš teda od nás?" spýtal sa Sam. "Jednu jednoduchú vec, choďte preč z mesta." Sam s Deanom na ňu nechápavo pozreli. "Žartuješ?" povedal Dean a nadhodil jeden zo svojich prekvapených pohľadov. "Nie, to nie je vtip, toto nie je jeden z obyčajných démonov, tohto môže zabiť len strážca a ja nedovolím aby zomreli ďalší. Viem, že ste skvelí lovci, ale načo by ste riskovali životy na niečo, čo nie je možné." "Nebodaj tam u vás máte dajaký tajný kult zabíjania špeciálnych démonov, keď ho dokážete zabiť len vy ?" zažartoval Dean. Sam pozeral na Zoe a skúmal v jej pohľade ako zareaguje na Deanovu otázku. Čakal, že sa urazí, no ona sa namiesto toho usmievala. "Nie Dean, nemáme špeciálny kult, ale zato vo mne rovnako ako v mojich predkoch koluje krv Strážcov." "Čo tým myslíš?" zaujímalo Sama. Zoe chcela niečo povedať, no v tom momente ktosi zabúchal na dvere a hneď potom sa ozvalo. "Tu je šerif, otvorte dvere, mám nové správy" Zoe pozrela na bratov. "Zdá sa, že máte návštevu, no predtým než ho vpustíte vám znova hovorím, hoďte preč, toto nie je váš boj, dohovorila a pozrela na dvere, lebo sa znova ozvalo klopanie. "Áno šerif už ideme," povedal Dean a smeroval k dverám. "Schovaj sa zatiaľ v kúpeľni, nepomôže nám keď ťa šerif zavrie a o tom odchode sa porozprávame potom," poradil jej Sam a hlavou naznačil k dverám od kúpeľne. Dean už pomaly otváral, a tak Zoe načakala a šla sa schovať. Dean otvoril a do izby vošiel šerif, na jeho tvári bolo vidieť, že správy, čo nesie nebudú dobré a hneď sa im to aj potvrdilo, lebo šerif ich ani nepozdravil ale hneď vyhŕkol. "Zmizla ďalšia žena bez stopy a v izbe zostal opäť len ten znak," dohovoril a tváril sa ešte horšie než predtým. "Dobre šerif, len nám povedzte miesto, kde zmizla a my si to pôjdeme prezrieť, možno nájdeme niečo, čo vám uniklo." Šerif na nich nechápavo pozrel, veď čo mohli nájsť na mieste, kde jeho kolegovia už všetko prezreli, ale nenamietal, lebo poznal druh takýchto detektívov z veľkomesta, ktorí verili, že sú o niečo lepší než ostatní, a tak im povedal všetko, čo vedel a odišiel. Nemohol totižto tušiť, že ony nie sú vonkoncom tí, za ktorých ich pokladal a že ozaj môžu nájsť niečo, nad čím sa on ani nepozastavil. "Takže ďalšia, mali by sme sa so Zoe porozprávať o tom odchode," povedal Sam a zamieril do kúpeľne. Keď však otvoril dvere zostal ticho stáť. "No čo je, nebodaj sa sprchuje a ty si ju práve pristihol?" zažartoval opäť Dean. "Nie Dean, ona tu vôbec nie je," povedal Sam a roztvoril dvere, aby si Dean mohol prezrieť prázdnu kúpeľňu. Obidvaja teraz stáli vo dverách a sledovali okno, cez ktoré Zoe zmizla. "Tak preto nám znova zopakovala svoju žiadosť," podotkol Sam. "Hej zopakovala, ale hádam si nemyslí, že jej ju splníme," povedal Dean a zamieril von z izby. Sam svojho brata nasledoval.

Autor: Blanka Mikulášiková