Vošli do malej, ale priestranne zariadenej izby. Dean položil na posteľ vak a hodil sa vedľa neho. "Vedel som, že klame Sam, bolo to na nej vidieť." "Ja viem Dean, ale prečo klamala? Určite mala nejaký dôvod." " Ja viem aký Sam, podľa mňa je nejako spriahnutá s tým démonom." "Nie tak to predsa nie je, keby boli spolu, neutekala by pred ním, tak, ako som to videl vo vízii. Tu ide o niečo iné a my musíme zistiť o čo," Sam dohovoril, vytiahol si notebook a začal hľadať to, čo by mu pomohlo zistiť pravdu. Dean sa rozhodol si dať zatiaľ výdatnú sprchu. Uplynula asi hodina, keď Sam so sklamaním zavrel notebook. "Vzdávam to, nenašiel som nič. Žiadneho démona, čo by unášal ženy, ani nijaký šialený kult." "Možno niečo nájdeme v policajných záznamoch," povedal Dean, ktorý medzitým už vyšiel so sprchy a teraz si prezeral otcov denník. "To je dobrý nápad Dean a keďže máme tie preukazy detektívov, nemal by byť problém s miestnou políciou." Bez väčších problémov našli policajnú budovu, ktorá ako sa zdalo bola spojená so súdom aj s márnicou, čomu naznačovali tabule v budove. Pristúpili k mohutnému drevenému stolu, za ktorým sedela úhľadne upravená blondína. Dean rukou pribrzdil svojho brata. "Toto nechaj na mňa, možno sa aj priučíš niečo ohľadom žien." Sam chcel niečo namietať, ale nestihol lebo Dean už stál so širokým úsmevom pred blondínou. Tá sa len usmiala a pokračovala vo svojej práci. "Prepáčte slečna mohli by ste nám pomôcť?" Blondína opäť naňho pozrela. "Na to som predsa tu, alebo ste si nevšimli tú tabuľu s nápisom informácie?" Sam videl, že túto Dean neohúri svojím neodolateľným úsmevom, a tak sa rozhodol zakročiť, skôr než jeho brat niečo vyvedie. "Som detektív Walker a toto je môj partner Parker," ukázali jej svoje preukazy. "A čo by páni detektívi potrebovali?" "Chceli by sme vidieť spisy, ktoré sa týkajú zmiznutých žien. Všetko, čo polícia doteraz zistila nám pomôže pri ich hľadaní," Sam sa pri tejto prosbe snažil vyzerať čo najprofesionálnejšie. "Prepáčte, ale ja nie som oprávnená vydávať takéto spisy, budete musieť ísť za šerifom, ten vám určite rád pomôže," posunkom im naznačila, kde sa šerif práve nachádza a pokračovala vo svojej práci s tým, že im k tomu nemá čo viac dodať. "Hm, fakt si ju zaujal," nezdržal sa Sam komentára. Dean zato svojho brata uštedril kopnutím do nohy, ten to nečakal a musel sa pridržať neďalekého stola. "Walker mali by ste si dávať pozor," dodal ešte Dean a obišiel Sama. Prišli k šerifovej kancelárii ešte stále po sebe zazerajúc. Šerif im otvoril dvere a keď sa mu predstavili a povedali, čo potrebujú, pozval ich do svojej kancelárie. "Som Šerif Wiliams," predstavil sa im podaním rúk. "Prosím páni sadnite si. Takže, vy by ste radi videli spisy o tých stratených ženách? No, keď mám povedať pravdu, veľa tam toho nenájdete. Tie ženy zmizli úplne bez stopy jediné, čo páchateľ zanechal vo všetkých troch prípadoch bol rozbitý nábytok a svoj odkaz." Dean spozornel. "Aký odkaz, šerif?" Ten otvoril jeden zo šuplíkov a podal im dokumenty, ktoré žiadali. "Pozrite sa je to tam všetko, ale pochybujem, že z toho niečo zistíte." Dean roztvoril spis. Zo začiatku tam nebolo nič len typické vyšetrovacie záznamy. No zaujali ho fotky z miesta činu, najprv si ich poriadne prezrel a potom ich podal Samovi. "Ten nápis šerif, rozlúštili ste ho? Viete, čo znamená?" spýtal sa Dean šerifa. Sam sa zahľadel na fotky. Na každej bolo to isté, znak, ktorý videli už v novinách. No jeho ani tak nezaujímal ten znak, aspoň zatiaľ nie, ako spôsob akým bol napísaný na stene. Šerif si všimol, že si Sam prezerá fotky toho znaku. "Áno detektív Walker je to napísané krvou, ale nepatrila tým ženám, preto ešte stále dúfame, že sú nažive. No najzaujímavejšia bola na tom jedna vec. U poslednej ženy úplne zmenil taktiku únosu, ako keby ho niečo vyrušilo. Keď nám recepčný oznámil, že slúžka našla izbu ich zákazníka úplne zničenú povedali sme, že sa nemajú ničoho dotýkať. Keď sme prišli na miesto činu našli sme izbu zničenú rovnako ako v prvých dvoch prípadoch, ale objavili sme aj niečo iné. V izbe sa totiž nenašiel žiadny odkaz, ale krv tam bola, bola po celej izbe, zjednodušene povedané to tam vyzeralo ako po veľmi tvrdom zápase. Zobrali sme vzorky a dali ich na analýzu ako tie predtým, jedna sa zhodovala s nápismi na stenách, ale bola tam aj iná krv a podľa doterajších úsudkov patrila stratenej Katrin Hamiltonovej." Sama, ktorý doteraz pozorne počúval šerifove rozprávanie zarazila posledná veta. "Prečo hovoríte o úsudkoch, nemáte žiadne presné informácie ohľadom Katrin Hamiltonovej?" "Nie detektív, ani nemôžeme mať žiadne informácie. Žiadna Katrin Hamiltonová, ktorá by zodpovedala jej popisu totiž nie je. Celá jej identita je klamstvo, dokonca ja osobne si myslím, že nie je obeť, ale únosca. Ale aký by mala motív, výkupné, pomstu alebo ide len o chorú myseľ?" "A ako by ste vysvetlili jej krv v izbe?" spýtal sa Sam šerifa. "Nevieme to iste, ale podľa nás sa asi pohádala s partnerom ohľadom rozdelenia výkupného, a tak sa navzájom napadli." vysvetlil šerif. Dean veľavýznamne pozrel na Sama, ten si hneď všimol, čo chce jeho brat týmto pohľadom naznačiť. "Vidíš aj šerif si myslí to čo ja, ona je tá nebezpečná." No Sam tomu nechcel uveriť, ešte stále mal v hlave víziu, v ktorej utekala pred démonom, nepodávala si s ním ruku na znak dohody. "Tak chlapci nie je už nič, čo by som vám mohol povedať ohľadom prípadu, prepáčte ale mám tu ešte nejakú prácu," tým šerif ukončil rozhovor. "Prepáčte, ale mohli by sme si nechať tieto spisy, možno v nich nájdeme niečo, čo by nám pomohlo," dodal Sam ešte pred odchodom. "Nie toto sú originálne spisy, musia byť uložené v archíve, ale môžem vám dať kópie, je v nich všetko," zobral Samovi originálne spisy, znova zalovil v jednej zo zásuviek a keď Dean so Samom vychádzali z jeho kancelárie mali v rukách policajné kópie, čo bolo vlastne to prečo prišli.

Nasadli do auta, Dean naštartoval a Sam si začal znova prezerať fotky. Bol si totiž istý, že tie znaky už niekde videl. Rozhodol sa, že len čo sa vrátia do izby si to overí v notebooku, no to muselo ešte počkať, lebo Dean sa rozhodol, že nebudú strácať čas a tak zamierili k prvému miestu únosu. Odbočili na uličku, ktorá akoby bola od zvyšku mesta oddelená akousi nepreniknuteľnou stenou. Zdalo sa im to hlavne kvôli doprave, ktorá tu rapídne klesla, ale aj preto, lebo ulica bola ľudoprázdna. Čierny Chevrolet zastavil pred malým rodinným domom s dokonale pokoseným trávnikom. "Tak v takomto dome by som raz chcel skončiť," podotkol Dean popritom ako vystupoval z auta. "Iste Dean, a ja sa stanem novým Batmanom," rozosmial sa Sam. "Hej pozor, ja to myslím vážne!" Toto Sama zaskočilo, nečakal, že Dean bude niekedy takúto vec považovať za vážnu. Skôr si svojho brata predstavoval ako šesťdesiatročného dedka, ktorý sťažuje život démonom. Zahnal svoje predstavy o budúcnosti a šiel za Deanom. Zazvonili a po chvíli počuli ako niekto odomyká dvere. "Prosím, čo si želáte? Ale hovorím dopredu, už neposkytnem žiadny rozhovor pre tie vaše zvrátené noviny!" " Pán Kameron nie sme z novín, som detektív Walker a toto je detektív Parker, prišli sme sa spýtať na pár otázok ohľadom zmiznutia vašej ženy." "Už som všetko povedal polícii, ale ak je to nutné poďte ďalej." Otvoril dvere tak, aby Sam s Deanom mohli vojsť. Ocitli sa v malej predsieni. "Predpokladám, že si chcete obzrieť tú izbu, kde sa to stalo, polícia ju zapečatila, vraj miesto činu." Súhlasili a nasledovali ho, vyšiel po schodoch a zastal pred jednými z dvier. "Je to tu, môžete si to tam prezrieť, ja zatiaľ počkám, z toho nápisu na tej stene totiž nemám dobrý pocit," otvoril im dvere a odišiel. Dean so Samom vstúpili do izby, ktorá bola v dezolátnom stave. Všetok nábytok, ktorý sa tam nachádzal bol rozbitý na drobné kúsočky, rovno oproti dverám bol znak, ktorý videli na fotkách. "Pozri na to Dean, celá izba je vlastne odkaz." "Aký odkaz?" "Chce, aby každý vedel, že je pán celej situácie," vysvetľoval Sam bratovi a popritom si prezeral odkaz na stene. Dean vytiahol jeden z prístrojov, ktorý nosil pri sebe a začal sa s ním prechádzať po izbe. Silnejšie pípanie dokazovalo, že v izbe bolo niečo, čo tam nemalo čo hľadať. "Tak teraz sme si už istí Sam, že to nebol nejaký maniak, ale démon." "Hej Dean, a som si istý, že to je ten z mojej vízie." Keď už nenašli nič ďalšie, vyšli z izby a šli pohľadať pána Kamerona. Ten na nich čakal v obývačke. "Predpokladám, že ste nič nové nenašli. Keby som v ten deň bol prišiel z roboty tak ako vždy, určite by sa to nestalo a moja žena by bola teraz so mnou," zronený klesol do kresla. Sam podišiel bližšie. "Nie je to vaša chyba, nemali ste ani tušenie, že sa niečo také stane." "Možno nie, ale mohol som ju ochrániť." Dean so Samom v tej chvíli mysleli len na jedno, keby tam v tú noc bol, teraz by sa s nimi nerozprával. Keďže nemali viac otázok, rozlúčili sa a šli preč. Nasadli do auta a podľa spisu šli na adresu, kde zmizla druhá žena. Bolo to pár ulíc od miesta, kde boli teraz. Na klopanie im nikto neotváral a tak museli zvoliť plán B. Prešli dozadu a Dean na otvorenie dverí použil svoju šikovnosť. O chvíľu si už prezerali izbu. Tentoraz to bola spálňa, nábytok bol rovnako zničený ako v prvom prípade a nechýbal ani odkaz napísaný krvou. Znova bol umiestnený rovno oproti dverám, čo dokazovalo, že tomuto démonovi záleží na tom, aby to bola prvá vec, čo zbadá ten, kto vojde do izby. Sam stál vo dverách a prezeral si nápis. "Jedno ma zaujíma, komu necháva ten odkaz, veď určite vie, že to nikto nerozlúšti." "Možno to je len jeho symbol, nejaké poznávacie znamenie Sam." "Nie Dean to si nemyslím, bude to niečo iné a mimochodom už som hovoril, že som to niekde videl." Poprezerali izbu tak, ako predtým, ale ani tu nenašli nič, čo by im pomohlo. Nepozorovane sa vrátili späť do auta a rozhodli sa, že sa vrátia do hotela.

Autor: Blanka Mikulášiková