Dievčina preskočila padnutý strom a bežala ďalej, na jej tvári bolo vidieť únavu ale aj odhodlanosť. Otočila sa a hľadala toho, ktorý ju dohnal k tomuto šialenému behu, keď nikoho nezbadala chcela pokračovať ďalej, no v tom pred ňu odrazu skočilo zviera alebo snáď nejaké monštrum a ona pri pokuse sa mu vyhnúť, sa potkla a dopadla neďaleko od neho. Sam sa strhol a prebral sa, pomalými pohybmi si pretrel oči, ktoré ho ťažili ako keby mal na nich olovo. Dean sedel na kraji posteli a kým Sam spal sledoval ho ustaraným pohľadom, no len čo sa brat prebral nahodil veselú grimasu a snažil sa zažartovať. "Počúvaj Sam, keď budeš takto stále vykrikovať, tak ver tomu, že nabudúce použijem na tvoje umlčanie ponožku," keď videl, že jeho žart zabral a trocha rozveselil brata, zatváril sa vážnejšie a položil otázku, ktorú kládol vždy keď mal Sam víziu. "Ale teraz vážne, tak o čo ide tento krát Sam?" Ten vstal z postele a začal sa prechádzať po izbe. Pozrel na brata a povedal mu všetko, čo videl. "Videl som les a potom nejaké dievča ako uteká. Odrazu pred ňu niečo skočilo, nevidel som veľmi dobre, čo to bolo, ale som si istý, že to bol nejaký démon. Zdá sa, že šiel po nej." Sam sa posadil a bolo vidieť, že svoje rozprávanie ukončil, teraz si len premeriaval svojho brata a čakal na jeho otázky. Dean, ktorý ešte stále sedel na kraji Samovej postele premýšľal o tom, čo mu brat povedal. Po chvíli sa s úsmevom postavil a nadhodil Samovi. "Takže dievča. Bolo aspoň pekné a bola to blondína alebo bruneta?" Sam neveriacky pozrel na svojho brata. "Dean, toto vôbec nie je smiešne, je tu totiž problém, videl som len les, nič také, čo by naznačovalo, kde to je. Chápeš to, nemáme jej ako pomôcť, lebo nevieme kde je." Dean prešiel k svojej posteli a začal sa baliť. Odrazu ho niečo napadlo. "Sam, a podľa toho démona by sme ju nenašli?" "Nie je to zlý nápad Dean, ale to by som ho musel poriadne vidieť, no stalo sa to príliš rýchlo, jediné čo som si stihol všimnúť bolo, že to nebol určite človek," ale aj tak si sadol na posteľ, vytiahol otcov denník a začal v ňom listovať, po chvíli ho zavrel a hodil na posteľ. "Nič, takto to nepôjde." Dean vzal denník a dal si ho do batohu. "Musíme ísť Sam." Sam chcel namietať, no vedel, že si nijako nepomôže, nemôžu predsa prehľadať každý les, či v ňom neobjavia to dievča. Bezbranne len zvesil hlavu, rýchlo si pobalil svoje veci a pobral sa za Deanom. Ten už sedel v aute a bol prichystaný na odchod. Keď videl aký je jeho brat skľúčený snažil sa ho povzbudiť. "Neboj Sam v ďalšej vízii možno zistíš viac." Sam vedel, že ho chce brat len potešiť, ale keďže mal už úplne pokazenú náladu nedokázal sa zdržať. "Dean, to nie je seriál na pokračovanie." Dean naštartoval auto a robil sa, že Sama nepočul. Nechcel sa s bratom zase pohádať, aj tak vedel, že má toho Sam už dosť. Čierny Chevrolet odbočil od hotela a nakoniec vyšiel z mesta. O tri hodiny neskôr sa Dean rozhodol, že si dajú pauzu a začal sa obzerať po najbližšej pumpe. Za pol hodinu sa konečne objavila malá pumpička zapadnutá medzi stromami, odbočil k nej a zastavil. Dean z priehradky vybral ďalšiu z falošných kredytiek a rozhodol sa ísť niečo nakúpiť na zahryznutie. Sam tiež vyšiel z auta a trocha sa ponaťahoval. Predsa len sedieť tri hodiny v aute nie je nič moc. Za chvíľu vyšiel Dean ovešaný vecami. Pod pazuchami mal z jednej strany dve bagety, z druhej noviny a v rukách držal kávy. Sam, ktorý sa rozhodol, že na rannú hádku zabudne sa teraz pobavene pozeral na brata, ktorý sa snažil aby mu nič nespadlo na zem. Dean si všimol pobavený pohľad Sama. "Hej Sam, prestaň sa tak uškŕňať a poď mi radšej pomôcť." Ten vzal kávy a vliezol do auta, Dean ho nasledoval. Pustili sa do jedla a popri tom si Dean prezeral noviny. Odrazu ho niečo zaujalo. "Pozri Sam," a podal noviny bratovi. Sam si začal čítať článok, ktorý mu brat ukázal. "Hm, na tom bude niečo divné. Zmiznutie troch žien v jednom meste behom štyroch dní, Dean to je práca pre políciu nie pre nás." "Čítaj ďalej Sam, to nie je všetko." Sam sa znova zahľadel do novín. Prečítal si celý článok a potom si pozorne preštudoval obrázok, ktorý bol pri článku. Bol na ňom znak, ktorý podľa polície zanecháva páchateľ na mieste z kadiaľ unesie obeť. Vo všetkých troch prípadoch to boli domy unesených žien. "Dobre Dean, uznávam, že sa nás to môže týkať, ale ten znak nepoznám a doteraz som ho nikde ani nevidel, tak to môže byť len nejaký výmysel, vďaka ktorému sa chce únosca stať zaujímavejší." Dean pozrel na brata. "Fajn, ale preveriť to môžeme. Stalo sa to v nejakom malom mestečku, ktoré sa volá Nervill. Pozri na mape kde presne to je." Sam rozvinul noviny a začal hľadať, netrvalo mu to dlho, lebo za chvíľu sa otočil k bratovi. "Dean, neuveríš mi keď ti poviem, že to je asi dve hodiny odtadeto." "Ale uverím, ty nevieš klamať." Sam pozrel naňho." Robíš si zo mňa srandu, celý život žijem v klamstve." Dean sa začal smiať. "Ale no tak Sammy, neprežívaj to tak." Mladší brat naňho zazrel. "Volám sa Sam a už prestaň, mali by sme ísť pozrieť tie stratené ženy." bez ďalších zbytočných rečí zavreli dvere na aute a vyrazili do Nervillu.

Už asi hodinu a pol nevideli nič iné len vysoké stromy pri ceste, ktoré boli začiatkom nekončiaceho lesa. Prešla ďalšia hodina a stále nič. "Tak dosť!" Dean dupol na brzdu a zastavil. "Už sú to viac než dve hodiny a mesto nikde. Sam kvôli tebe sme zablúdili," vystúpil z auta a zahľadel sa na cestu pred seba. Odrazu zbadal na ceste zvalený strom. "No to je super, dokonca sa točíme dokola, ten strom sme už obchádzali." Sam tiež vyšiel z auta. "To nie je možné, museli sme teda niekde zle odbočiť alebo si niečo nevšimnúť," vytiahol mapu, rozložil ju na kapotu auta a začal hľadať chybu, vďaka ktorej stratili drahocenný čas. Dean si zatiaľ sadol späť do auta a pustil si svoju obľúbenú hudbu. Vtedy obidvaja bratia začuli rev, no nestihli ani reagovať, lebo v tom momente niekto vybehol z lesa a v plnej rýchlosti zvalil Sama na zem. Dean nečakal a rozbehol sa z auta na pomoc bratovi, no Sam ho zarazil pohybom ruky, postavil sa a pomohol vstať aj osobe, ktorá ho zvalila na zem. V tej rýchlosti si to Dean nevšimol, ale teraz už videl, že nečakaný prichodiaci je dievča. Prekrížil si ruky a začal si ju obzerať. Dievčina bola štíhla a výškou siahala Samovi asi po plecia. Mala dlhšie čierne vlasy, ktoré boli teraz trochu rozcuchané, tvár mala príjemnú, s jemne krojenými perami a malým noštekom. No najviac ho zaujali jej oči, tmavozelenej farby, ktoré teraz naňho hľadeli bez strachu a s akousi odhodlanosťou, ktorú vycítil z jej pohľadu. Dievča sa otočilo na Sama. "Prepáč, nechcela som ťa zhodiť, len v tom momente som sa nestihla uhnúť." Sam sa záhadne usmial. "To nič, stáva sa." Dean bol rád, že sa bratovi nič nestalo, ale bolo tu niečo, čo mu na dievčine nesedelo. "Čo to bol za rev z lesa?" Najprv bolo vidieť, že táto otázka dievča trochu zaskočila, ale len sa usmiala a odpovedala mu. "Bol to medveď, naháňal ma v lese." Bratia na ňu nechápavo pozreli. "Ó, prepáčte, v tej rýchlosti som si neuvedomila, že som sa vám neprestavila. Volám sa Katrin a práve som bola na výskume, keď ma napadol ten medveď, tak som musela ujsť. Skúmam totiž terajší život zvierat v lese," znova sa usmiala a začala si namotávať pramienok vlasov na prst. Bratia si uvedomili, že je to všetko, čo im je ochotná povedať. Deanovi sa na tom stále niečo nezdalo, ale len čo išiel niečo povedať ho Sam zastavil. "Aj ty nás ospravedlň, tiež sme sa totiž nepredstavili. Ja som Mark a toto je Jack, vieš snažíme sa nájsť mestečko Nervill ale zdá sa, že sme zablúdili." Katrin pozrela na bratov. "To nie je problém s tým vám môžem pomôcť, ja tam totiž bývam." Všimla si mapu a tak ju zobrala a začala Samovi vysvetľovať, kde presne majú odbočiť. Dean zatiaľ prechádzal po kraji lesa, nezdala sa mu totiž tá historka s medveďom, lebo si bol istý jedným, ten rev nebol určite medvedí. Sam nechal Katrin stáť pri aute a podišiel k Deanovi. "Poď kúsok, musím ti niečo povedať, jej som povedal, že sa musíme len na niečom dohodnúť." Dean nechal brata prejsť okolo a potom šiel za ním. "Sam mal by si ju nechať ísť, niečo sa mi na nej nezdá a určite aj ty vieš, že ju to nenaháňal medveď, ona si asi myslí, že sme takí hlúpi a skočíme jej na tú historku." Sam sa postavil pred brata. "Ja viem, že to nebol medveď ale viem, že z jej strany nám nič nehrozí." "Ako to môžeš vedieť tak naisto?" "Viem to, lebo ona je to dievča z mojej vízie. To ju naháňal ten démon, ona potrebuje pomoc." Dean naňho neveriacky pozrel, nemohol uveriť, že to je len náhoda. "Dobre, a ak to aj je ona, prečo nám teda klamala, videl si jej šaty Sam, jeansy aj tričko mala celé dotrhané." "Hej, to som si všimol ale to neznemená, že nám klame, možno si ozaj myslela, že ju to naháňa medveď a tie šaty si určite roztrhala, keď pred ním utekala." "Dobre Sam, ale aj tak mám k nej ešte nejaké dotazy," otočili sa a vracali sa späť. Keď prišli bližšie zbadali, že dievča tam už nie je, volali na ňu a dúfali, že len zašla kúsok do lesa, no po čase to vzdali a vrátili sa k autu. Až vtedy si všimli, že im nechala na kapote lístok s odkazom. Dean ho vzal do rúk. "Z kade mala pero a papier?" Sam mu vzal lístok a s ľútosťou v hlase mu povedal. "Požičal som jej ich, povedala, že si potrebuje niečo zaznamenať. Ja hlupák som jej uveril, keď sa jej niečo stane bude to moja vina." Dean sa naňho pozrel. "To nie je tvoja vina, veď aj tak by sme ju nezadržali, pochybujem, že by si jej povedal, že ju naháňa démon. Radšej už prečítaj, čo napísala." Sam pozrel na lístok a začal čítať. Katrin sa im v ňom ospravedlnila, že odišla ale vraj mala neodkladné povinnosti, ešte im napísala, že sa nemusia báť, lebo vie ako sa má tomu medveďovi vyhnúť a že má neďaleko auto. Posledné, čo napísala bolo, že dúfa v ich skoré stretnutie v meste. Potom ich už len pozdravila a to bolo všetko. Sam papierik skrčil a dal si ho do vrecka. "Dúfam, že sa jej nič nestane." Vedeli, že keby sa teraz vybrali do lesa aj tak ju nenájdu, predpokladali totiž, že ho pozná lepšie než ony a hoci nevedela čo ju to v skutočnosti naháňa vyhne sa tomu miestu. S tým uistením sadli do auta a podľa pokynov, ktoré im dala sa konečne vydali do Nervillu.

Stačilo len správne odbočiť a zbadali pred sebou prvé budovy mesta. Bratia si hneď všimli, že to je jedno z tých typických malých amerických mestečiek, ktoré sa stránia okolitého sveta. Rozhodli sa, že si najprv prenájmu nejakú izbu v miestnom hoteli a tak trocha spomalili, aby sa mohli okoloidúcich spýtať, kde sa presne hotel nachádza. Nakoniec im jeden starší pán vysvetlil, že stačí ísť len ďalej po tejto ulici a odbočiť doprava. Hotel si určite všimnú. Sam s Deanom poďakovali za informáciu a pokračovali v ceste. Keď zbadali hotel pochopili, že by ho určite neprešli. Spredu bol dosť malý, ale aj tak hrdo niesol obrovský nápis SPÁČ, ktorý zakrýval celú strechu. Odbočili na parkovisko a zastavili. "Dobre Sam, objednáme si izbu a skúsime získať nejaké informácie od miestnych." "A aby som nezabudol, tu máš svoju novú totožnosť." Sam si prezrel podaný preukaz. "Detektív John Walker. Dean kde chodíš na tie mená?" Dean sa len uškrnul a vystúpil z auta. Sam pochopil, že ďalej sa vypytovať by aj tak nezabralo, a tak nechal Deana tak. Zobral si z auta svoje veci a šiel za bratom. Ten už vchádzal do dverí, na ktorých bolo napísané recepcia. Vošli do malej miestnosti a zamierili k pultu, ktorý stál oproti dverám. Recepčný hneď ako ich zbadal nahodil cvičený úsmev. "Dobrý deň, páni." "Detektív Parker a Walker, predstavil ich Dean," ukázali preukazy a čakali kým sa recepčný na to chytí, čo netrvalo dlho. "A ako by som Vám mohol pomôcť?" Dean sa rozhodol, že si to zoberie na starosť. "Radi by sme si u vás prenajali izbu a dozvedeli sa pár informácií." "Izby máme voľné, viete, v tejto dobe tu veľa hostí nebýva, nie je totiž lovecká sezóna. A aké informácie by presne páni potrebovali?" "Ide o tie stratené ženy, našou úlohou je zistiť, čo presne sa stalo", vysvetlil Dean. "Hneď ako ste ukázali tie preukazy ma to napadlo. Je to ozaj tragédia, narodil som sa tu a takéto niečo sa ešte nestalo. Vždy to bolo pokojné mestečko, sem-tam len nejaká nehoda pri poľovačke, no nikdy nič takéto." "Viete nám o tých zmiznutiach povedať viac?" " Áno, poznal som totiž obidve ženy, čo zmizli, boli to dobré ženy." Povedal ste dve, ale my máme informácie, že zmizli tri ženy." Recepčný pozrel na bratov. "Veď aj boli tri, ale tá posledná nie je z mesta, prišla asi deň po tom ako sa stratila prvá žena. Veru zvláštne dievča." Sam s Deanom trochu spozorneli. "Hovoríte, že nebola odtadeto, máte o nej nejaké presnejšie údaje?" spýtal sa Sam. "Páni môžem vám povedať aj jej meno, ubytovala sa totiž v mojom hoteli, vydržte tu by som to mal mať napísané," vytiahol spod pultu knihu hostí a pozrel posledný zápis. "Áno, tu je to, volala sa Katrin Hamiltonová." Dean so Samom na seba nechápavo pozreli. "Hovoríte Katrin a môžete nám opísať asi ako vyzerala?" Bolo vidieť, že sa recepčný snaží rozpamätať na dievča. "No, bola menšia, štíhla a mala čierne vlasy. Viete, keďže sa dlho nezdržala tak si ju veľmi nepamätám." Sam chvíľu porozmýšľal, čo také by ešte pomohlo, aby zistili, či ide o tú Katrin, ktorá ho dnes ráno zrazila v plnej rýchlosti. "Môžete nám povedať čo mala oblečené, keď ste ju videl naposledy?", opýtal sa Sam. "To môžem, bola totiž oblečená veľmi jednoducho, mala na sebe len jeansy a tričko." Teraz už Dean so Samom naisto vedeli, že posledná stratená žena je ich známa z rána. Týmto sa všetko stalo ešte nejasnejšie, ale už si boli ohľadom nej niečím istí a to tým, že im nepovedala pravdu. Bratia si ešte zistili informácie o zvyšných zmiznutých ženách, objednali si izbu a rozlúčili sa s recepčným.

Autor: Blanka Mikulášiková