Dean sedel na jeho posteli, ticho v tme a pozoroval Sama. Dýchal pomaly, sníval so zavretými očami. Nočné mory boli preč. Dean sa zhlboka nadýchol. Jeho brat bol konečne v bezpečí, voľný, mohol snívať v pokoji.

"Ale čo ja?" spýtal sa Dean sám seba. Pravé mal ďalší sen. Videl ich mamu horieť zaživa, kričať od bolesti. Videl ich otca snažiť sa zachrániť ich. Videl to všetko opäť od začiatku.

Prečo to robíš Dean? Prečo vždy obetuješ seba pre neho? Urobil si pre neho všetko a nikdy nedostal nič naspäť. Vždy si tu pre neho bol, keď ťa potreboval a čo urobil on? Opustil ťa, nechal ta samého, ale ty si mu vždy odpustil. Vždy si dokázal ísť ďalej a predstierať, že sa nič nestalo, že mu rozumieš. Ale je to naozaj tak, Dean? Zapredal si pre neho svoju dušu a uzavrel tú dohodu. Dohodu, ktorú nemôžeš vziať späť. Dohodu, kvôli ktorej pôjdeš do pekla. A prečo? Pretože si ho chcel zachrániť? Ach Dean…Dúfam, ja naozaj dúfam, že sa jedného dňa zobudíš a tvoj brat tu bude pre teba. Jeden deň, keď sa on bude starať o teba, keď bude pozorovať on teba ako spíš, keď to bude on, kto bude hovoriť "Mám ťa rád." Jeden deň, keď nebudeš sám. Iba jeden deň, ktorý bude tým najkrajším dňom v tvojom živote. Iba jeden deň, pred tým, než zomrieš. Pretože iba vďaka tomuto jednému dňu budeš vedieť, že všetko, čo si urobil malo zmysel, že tvoj život mal cenu a účel, že nezomieraš pre nič.