"Prepáč, Sam."

"A čo?"

"Že ťa opúšťam."

"Snažil som, naozaj som sa snažil vydržať, ale už nedokážem ďalej bojovať. Tá bolesť je príliš silná, príliš intenzívna."

"Dean o čom to hovoríš? Čo ti je?"

"Sammy, ty to nevidíš? Odkedy som zapredal svoju dušu mávam chvíle, keď ma premkne hrozná bolesť a ja upadám do agónie. Bolí to Sam, veľmi to bolí. Tváril som sa, že som v poriadku, klamal ti, pretože som ťa nechcel znepokojovať. Myslel som, že to časom prejde, ale teraz….Už s tým nedokážem bojovať. Cítim, ako pomaly zomieram a nedokážem to zastaviť."

"Nie Dean. No tak! Nemôžeš ma teraz opustiť. Skrátka nemôžeš. Ja to tu bez teba nezvládnem. Mysli na mamu a otca. Oni by chceli, aby si bojoval, aby si bol silný, aby si žil."

"Och, Sam, nevieš, o čo ma žiadaš. Pozri, ja chápem, ako sa cítiš. Nechceš ostať sám, nechceš ma stratiť. Ver mi, ja viem. Videl som ťa zomrieť a poznám tieto pocity veľmi dobre, ale som unavený, Sammy. Ja… ja…ja nie som dosť silný. No chcem, aby si vedel, že som sa nesnažil vydržať kvôli rodičom, ale kvôli tebe."

"Kvôli mne?"

"Samozrejme. Chcel som zostať s tebou, ochrániť ta pred bolesťou a samotou."

"Och, Dean…"

"Mám ťa veľmi rád, Sammy."

"Aj ja teba, Dean, a nenávidím sa za to, čo ti teraz poviem, ale ty nemôžeš zomrieť. Nie teraz, keď ťa tak veľmi potrebujem."

"Ty nerozumieš, môj malý braček? Videl som ľudí zomierať, kričať od bolesti, ale toto nie je ako tvoje vízie. Ja im nemôžem pomôcť, pretože sa to už stalo. Nie je to budúcnosť, ale minulosť. A vieš, čo je najhoršie? Že sa to opakuje. Vídavam tie isté veci, tých istých ľudí znovu a znovu, stále dokola. Videl som zomierať mamu aj otca, znova a znova. Ach Sam, už to viac nedokážem znášať. Nie je to tak, že nechcem bojovať, ja len…."

"Dean! Dean!"

"Sammy…."

"Prosím nie, ach bože nie, Dean!"

"Prepáč, Sammy."

"To všetko, prosím odpusť mi."

"Nemám ti čo odpúšťať. Vždy si pre mňa urobil všetko, čo si mohol. Vždy si tu pre mňa bol, keď som ta potreboval. Vždy…"

"Sam?"

"Áno Dean?"

"Vďaka. A vieš, že ja na teba budem dávať aj tak pozor, však?"

"Zbohom, Sammy…"

"Áno, ja viem, Dean, a dúfam, že jedného dňa aj ty dokážeš odpustiť mne…"