Minulú noc som po tme sedel v Sammyho a Deanovej izbe a počul som tie zvuky...Mike povedal, že to bol vietor a v poriadku, možno bol, ale znelo to takmer ako šepkanie, akoby niekto potichu šepkal meno, znova a znova....akoby nás niečo z tej tmy pozorovalo Zostal som hore celú noc a dával na synov pozor, chránil ich. I keď neviem, či ich ochraňujem alebo im ubližujem. Od toho požiaru ich nespúšťam z očí. Dean aj naďalej takmer vôbec nerozpráva. Pokúšam sa s ním porozprávať alebo sa ho pýtam, či si nechce zahrať baseball, jednoducho čokoľvek, čo by mu pomohlo opäť sa cítiť ako normálne dieťa. Vôbec sa odo mňa či Sammyho nepohne. Každé ráno, keď sa zobudím, Dean sedí vo vnútri postieľky a v rukách zvíja Sammyho. Akoby sa ho pred niečím snažil ochrániť. Sammy veľa plače, chce svoju mamu. Neviem, ako ho utíšiť a časť mňa ani nechce. Myšlienka, že si na ňu čoskoro nebude vôbec pamätať, mi láme srdce. Nemôžem dovoliť, aby sa jej pamiatka pominula.


7. December 1983

Opäť tu bola polícia. Nemôžem tomu uveriť, znova tie isté otázky, na ktoré som už miliónkrát odpovedal. Trávim viac času odlúčený od synov, chodím v kruhoch, ktoré nikam nevedú...všetko je to tak nezmyselne hlúpe. Okolo siedmej som mal pohárik...takmer, keď išli chlapci spať. Teraz mám tiež jeden. Nepomáha mi to zaspať, ale stále dúfam, že mi to aspoň vyčistí hlavu...niekedy áno, i keď len na chvíľku a potom je všetko opäť dopletené. V jednej veci mám jasno - jediný spôsob, ako zistím...


8. December 1983

Dnes ráno som sa zobudil so strašnou opicou. Nič sa mi nechcelo a už vôbec nie absolvovať citovo podmienený rozhovor s Mikeom, ktorý na mňa vyletel hneď, ako som vošiel do kuchyne. Hovoril o tom, ako sa mám dať konečne dokopy kvôli chlapcom, avšak bolo jasné, že sa viac zaujíma o servis, ako o všetko ostatné. Obviňoval ma, že sa už opakujem. Žarty preč, takto by som sotva mohol pracovať. Moja žena je mŕtva, stalo sa jej niečo strašné, moji chlapci sú možno tiež v ohrození...Ako môžem na toto všetko zabudnúť a ísť pracovať? Každopádne, povedal som mu, že si môže servis nechať. Spýtal sa ma, či sa chcem vzdať práce kvôli tomuto. Sleduj ma, Mike. Je tvoj. Moji synovia ma potrebujú a tiež vyšetrovanie smrti mojej ženy. Len na týchto dvoch veciach mi teraz záleží. Bol som vyspovedať susedov, spýtať sa na nejaké otázky. Prisahám, väčšina z nich mi ani neotvorila, keď som zaklopal. Možno nechceli čeliť utrápenému vdovcovi alebo človeku, o ktorom si myslia, že zabil svoju ženu. Oheň nemohol len tak začať horieť. Som presvedčený o tom, že bol v tú noc niekto v mojom dome. Je to jediný spôsob, ako si to celé vysvetliť. Začal som pátrať v knižnici. Zbieram staré policajné spisy, prezeraním cez mikrofilm. Hľadám nejaké požiare. Som rozhodnutý nájsť toho človeka, a keď sa tak stane...Bože odpusti mi.


11. December 1983

Sammy konečne začal spať aj cez noc a Dean, ktorý vstáva spolu so svetlom s ním zdieľa posteľ. Ale ja...zatvorím oči a vidím ju. Vždy to začína rovnako. Vidím ju, ako v tú noc, prekrásnu, šťastnú a živú. Nielenže to celé vidím, žijem tým, akoby som bol priamo tam. Je to tak skutočné. Viem, že ju môžem chytiť a dotknúť sa jej. A to robím, dotýkam sa jej....a zrazu som späť v tej noci...krv, oheň, Mary, Mary je na strope...ako sa tam dostala, nemôže tam byť. A teraz ta divná časť. Keď sa zobudím celý spotený a zničený, prisahám, niečo je v izbe. Cítim to, vznáša sa to nado mnou a chlapcami. Sleduje nás to a čaká. Niekedy sa mi zdá, ako by sa mi to posmievalo...."Nemohol si to zastaviť, nemohol si ju zachrániť". Dnes som vzal zopár vecí z domu...niekoľko fotiek, hračku, ktorú požiarnici zachránili. Dokonca zachránili jednu z mojich zbraní, antický revolver. V skutočnosti by to nebola veľká strata, ale plánujem si ho dať dnes večer pod vankúš.


13. December 1983

Znova som volal na políciu...nič. Všetky podozrenia sú späť a oni nič nenašli. Žiadne odtlačky, žiadna DNA, žiadna krv, vôbec nič, čo by zostalo po mojej žene, žiadna známka toho, že bol niekto v dome. Presne toto som od polície očakával. Vyšetrovatelia mi povedali, že oheň spôsobil elektrický skrat. Opýtal som sa ich, či mi môžu ukázať dôkaz, povedať, ktorý drôt skratoval, no oni nemohli. Len nejaké hlúpe reči o známkach požiaru, podozreniach na oheň a žiadny dôkaz, čo sa dalo očakávať vzhľadom na "ničivosť" ohňa. Jedinú vec, ktorú mi povedali bolo, že všetky znaky vedú ku stropu detskej izby, ako zdroju ohňa, čo podľa požiarnikov nedáva zmysel, pretože takmer všetky ohne spôsobené elektrinou začínajú v stenách. Ale mne...mne to všetko, do pekla, dáva veľký zmysel.


14. December 1983

Včera sa mi podarilo zaspať. Potom som sa však o päť minút zobudil a oblial ma studený pot. Znova som cítil niečiu prítomnosť a začal rozmýšľal nad niečím, čo som predtým čítal v jednej z kníh. Zväčša to boli knihy o ohňoch, ako vznikajú, ako rýchlo sa šíria...ale v jednej z nich sa hovorilo o podivných ohňoch, ohňoch, ktoré nemožno vysvetliť. Písalo sa v nej, že niektorí ľudia veria, že oheň môže byť kontrolovaný určitými zlými stvoreniami, bytosťami, ktoré tak ubližujú ľuďom. Je to šialené, ako vytrhnuté z rozprávok, ako drak chrliaci oheň z papule, však? Potom som si však spomenul, že keď som sa v tú noc vrátil do Sammyho izby, keď som sa snažil dostať k Mary...oheň ma obkolesil, akoby zámerne, ako by ma chcel udržať ďalej, aby som sa k nej nemohol dostať. Ako by ho niekto kontroloval. Tá noc...Mary na strope...presviedčal som sa, že sa mi to zdalo, že som si to len predstavoval. Teraz však bez akýchkoľvek pochybností viem, že tam určite bola. Nezaujíma ma, čo iní hovoria...polícia, rodina Mary alebo Mike. Nech ma nazývajú šialencom, viem, čo som videl. Ešte nepoznám odpovede, no otázky sa mi vyjasňujú. V detskej izbe sa stalo niečo strašné, niekto alebo niečo zabilo moju prekrásnu ženu. Celú noc som bol hore, premýšľal...kiež by som sa mohol pozhovárať s Mikeom, ale on mi už povedal, že potrebujem pomoc. Takže prvá vec, čo som dnes ráno spravil, bola, že som si kúpil niekoľko nových kníh, nie o ohni, ale o...tých iných veciach...nevysvetliteľných veciach. Tiež som si kúpil dva nové revolvery a brokovnice, len tak, pre istotu.


17. December 1983

Niekoho som spoznal...niekoho, kto by možno mohol byť mojím priateľom a tiež priateľom chlapcov. Počas posledných dní som navštevoval....no, médiá. Zrejme to bola len zhoda okolností, proste som šiel okolo a neviem, jednoducho som vošiel dnu. Pred dvoma mesiaci by som sa smial ako šialený, keby mi niekto povedal, že to budem robiť, avšak doposiaľ som neprišiel na to, na koho sa obrátiť. Každopádne, vošiel som dnu, bolo to celé úplný podvod. Videl som, ako jeden z nich čítal zopár ľudom z dlane. Len zopakoval všetko, čo mu tí ľudia hovorili alebo im povedal kecy ako: "Niekto, koho ľúbite, má obavy," a oni mu to zhltli. Ako som už povedal, bol to nezmysel. Ale z nejakého dôvodu som poobede vošiel k ďalšiemu a dnes k Missouri. A len čo som vošiel, neviem to vysvetliť, bolo to, ako by sme už roky boli priateľmi. Poznala každý detail nielen môjho života, ale aj mňa...moje myšlienky...obavy. Bola prvým človekom, ktorý sa na mňa nepozeral ako na blázna, keď som jej vyrozprával môj príbeh. Len počúvala a prikyvovala a potom mi povedala, že mi verí. O hodinu neskôr som sa k nej vrátil aj s chlapcami. Z nejakého dôvodu som chcel, aby ich videla, aby ich spoznala...možno, aby mi povedala, že sú v poriadku. Obaja si ju ihneď zamilovali. Sammy jej celú dobu sedel na kolenách a usmieval sa a Dean celú dobu rozprával, to sa ešte nestalo. Neviem, či to je len mnou, možno by som jej nemal veriť, ale vidieť, ako sa pri nej chlapci správajú...niečo na tom bude...myslím, že mi môže pomôcť.


20. December 1983

Pokúsim sa upokojiť, prisahám, že sa tak strašne trasiem, že môžem sotva písať. Práve som prišiel z môjho domu...Missouri povedala, že tam musí ísť, aby pochopila, čo sa skutočne stalo. Neviem, ako vysvetliť, čo som tam cítil...najskôr zo všetkého, byť tam, byť v dome, kde som žil so svojou ženou, byť v detskej izbe, vidieť to všetko spálené a takmer nerozpoznateľné. Už len to bolo ako iná éra, iný život...časť mňa si už takmer nevie spomenúť, aké je to cítiť sa normálne a zvyšok mňa to chce tak veľmi naspäť. Missouri sa tak strašne triasla tiež. Povedala, že cíti to zlo, že môže zachytiť echo z tej noci...zachytiť prítomnosť niečoho hrozného. Cítila to, cítila tú vec, čo nám to urobila, čo to urobila mojej žene. Missouri mi nevedela povedať, čo to bolo, nikomu by vraj také niečo neželala, no povedala mi, že to bola tá najmocnejšia a najohavnejšia vec, s akou sa kedy stretla.


23. December 1983

Dnes ráno sme sa odsťahovali od Mikea a Kate. Už som tam viac nemohol zostať a neviem vysvetliť prečo. Mám pocit, ako by som už viac nevedel vysvetliť nič v mojom živote. Len som vedel, že musím chlapcov vziať preč. Vstal som za úsvitu, posadil som ich na zadné sedadlo auta, zatiaľ čo ešte spali. Možno sme sa mali rozlúčiť...ale niečo vo mne mi hovorilo, aby sme proste odišli, hneď, rýchlo a potichu. Čokoľvek to Mary spravilo, tu po tom nie je ani stopy. Je čas ísť ďalej. Začínam chápať, že som na to sám, ak chcem odpovede, musím ich nájsť sám.


25. December 1983

Včera v noci som znova nemohol spať. Zobudil som sa obliaty studeným potom a uvedomil som si, že sú Vianoce. Kde je Mary? To bola jediná vec, nad ktorou som premýšľal celú noc a potom aj celý deň. Vianoce bez mojej ženy mi pripadali nereálne. Naša oslava tohto sviatku bola ťažkopádna...dve stopy vysoký krivý umelý stromček, hromada nezdravého jedla napchaného do pančúch a kopa športového vybavenia pre chlapcov...na futbal a basketbal. Môj pokus, ako prinavrátiť trocha normálneho života. Dean už je predsa len na baseball pre mladších priveľký, tento rok prejdeme na skutočné ligové zápasy, presnejšie povedané, budem na ne chodiť, sám. Mary nikdy neuvidí Deanov "home run". Nikdy neuvidí Sammyho chodiť a nikdy ho nebude počuť povedať jeho prvé slovo. Nezoberie Deana na jeho prvý deň v škole, nezostane so mnou celú noc sa strachovať, keď si prvýkrát zoberie auto. Nie je správne, že tu nie je. Len na to môžem dnes myslieť. Som tak nahnevaný, že ledva vidím pred seba. Chcem svoju ženu naspäť. Polícia oficiálne vyhlásila náš prípad za uzavretý, aký vianočný darček, však?