Koniec
Obavy z neznáma,
Čas sa kráti,
Neistota ostáva.
Čo sa stane,
Keď čas vyprší?
Keď to príde?
Keď budeš musieť odísť?
Budeš statočný,
maskovať svoje pocity,
Tak ako vždy?
Alebo sa zlomíš
A vylákaný budeš skrytý
Čakať na zázrak,
Prosiť o pomoc?
Budeš sám?
Alebo so Samom?
Deň čo deň,
Si kladieš tieto otázky.
Otázky, na ktoré nepoznáš odpoveď.
Otázky, ktoré ťa desia,
Ktoré ti rozpaľujú vnútro,
Ktoré počuješ stále dokola.
Peklo….
Päť písmen, ktoré dôkazu zmeniť svet.
Päť písmen, ktoré ti nedajú spať.
Päť písmen mocnejších, než si myslíš.
Iba päť písmen tvorí to slovo.
Slovo, ktorého sa všetci bojíme.
No ty sa tváriš,
Že ťa to netrápi
Že ťa to nezaujíma,
Že chceš využiť čas, ktorý ti ostáva
A žiť naplno,
Ale vo vnútri sa dušíš.
Bojuješ sám so sebou,
Vedieš vojnu, ktorú nedokážeš vyhrať.
A vieš, že nech sa stane čokoľvek,
Ty prehráš.
Tu nie je cesty spať,
Čas vrátiť nemôžeš.
Podmienky dohody boli stanovené
A už nebudú zmenené.
Tak počítaš mesiace, týždne, dni,
Čas, ktorý ti ostáva,
Hodiny tikajú
A ty sa pomaly vytrácaš.
Cítiš, že je to takmer tu,
Už to prichádza.
Chvíľa, na ktorú si tak dlho čakal,
Chvíľa plná odpovedí.
Ale čo ak sa ti nebudú páčiť?
Čo ak zistíš, že tvoje obavy boli oprávnené?
Čo ak peklo bude presne také, ako si predstavujeme?
Čo ak…?
Vzhliadneš k oblohe
S pohľadom upretým do neznáma.
V poslednej modlitbe,
Pre teba tak netypickej,
Prosíš Boha o odpustenie.
Modlíš sa za Sama,
Za mamu, otca,
Za porozumenie, za pochopenie.
Cítiš chlad, ktorý ti zaplavuje celé telo,
Už je to tu,
Už to prišlo.
Ostrá, prenikavá bolesť v hrudníku ti nedá dýchať.
A žalúdok ti zviera,
Mocná, neznáma sila.
Nemôžeš sa pohnúť,
Nemôžeš to zastaviť.
Smrť je bolestivá,
Prosíš nech to už prestane
A potom to nastane.
Zatratenie,
Tma,
Ticho,
KONIEC….
Autor: dion-fortune